Rodičia malých detí sa pri výbere hračiek často pýtajú, čím sa montessori hračka líši od bežnej a či za ňu naozaj stojí priplatiť. Odpoveď nie je v značke ani v cene, ale v tom, ako hračka dieťaťu pomáha pri samostatnom skúmaní. Článok ukazuje, podľa čoho montessori hračky rozoznať, z akých materiálov majú byť a čo vybrať pre dieťa od jedného do troch rokov.
Na konci nájdete aj praktický postup, ako ich v detskej izbe uložiť a striedať, aby dieťa nemalo pocit zahltenia. Text je určený hlavne rodičom batoliat, starým rodičom a všetkým, ktorí chcú ich vyberať premyslene, a nie podľa farebného obalu.
Čo robí hračku montessori, princíp a nie značka
Pedagogička Maria Montessori otvorila svoj prvý Dom detí pri Ríme v roku 1907. Myšlienka takzvaného pripraveného prostredia, v ktorom dieťa siaha po veciach samo, teda nie je módna vlna. Preto sa názov montessori nevzťahuje na konkrétneho výrobcu. Označuje spôsob, ako je hračka navrhnutá a ako sa s ňou pracuje.
Drevené hračky a ďalšie prírodné materiály
Typickým príkladom sú drevené hračky, ktoré dieťa vníma cez hmotnosť, štruktúru povrchu aj teplotu. Podobne dobre fungujú látkové košíky, bavlnené loptičky či kovové lyžice na pretáčanie. Takéto predmety sa pri bežnej hre správajú inak ako lacný plast, a preto dieťa lepšie rozlišuje, čo drží v ruke. Prírodné materiály navyše ponúkajú viac zmyslových podnetov naraz, a to bez hluku a bez umelých vôní. Rodič tak ľahšie vidí, čo dieťa naozaj zaujíma.
Pri každej hračke si všímajte aj spracovanie. Hladké hrany, nezávadný náter a pevné spoje patria k základu. Výrobca musí hračku označiť značkou CE, ktorou podľa Európskej komisie potvrdzuje splnenie základných bezpečnostných požiadaviek.
Jedna hračka, jedna činnosť
Dobrá hračka v tomto duchu robí len jednu vec. Vkladačka učí trafiť tvar do otvoru, kocky učia stavať a vežu zbúrať. Edukačné hračky pre deti bez zvukov a blikajúcich efektov bývajú užitočnejšie, lebo dieťa nemusí reagovať na to, čo hračka robí za neho. Samo určuje tempo a samo zistí, kedy sa mu úloha podarila.
Navyše sa pri takejto hre prirodzene sústredí dlhšie. Hračka nepoháňa pozornosť, iba ju podporuje. Rodič preto nemusí dieťa zabávať. Stačí, ak mu pripraví vhodné prostredie a nechá ho pracovať vlastným tempom, aj keď prvé pokusy trvajú dlhšie.
Ktoré montessori hračky vybrať podľa veku
Ak si rodič chce pozrieť širší výber hračiek na jednom mieste, nájde ho na Luxnabytok.sk, kde ide o samotný výber hračiek, nie o nábytok. Pri porovnávaní ponuky sa oplatí držať jednoduchého pravidla. Hračka má zodpovedať tomu, čo dieťa práve vie, nie tomu, čo by malo zvládnuť o rok. Dieťa, ktoré úlohu nezvláda, sa rýchlo vzdá. Dieťa, ktoré sa nudí, siaha po prvom hlučnom predmete. Preto je lepšie začať mierne pod jeho možnosťami a postupne pridávať náročnejšie kúsky.
Od jedného roka, motorické hračky 1 rok a prvé montessori hračky od 1 roka
V prvom období sa hodia motorické hračky 1 rok. Dieťa v tom veku ich využije najmä na uchopovanie, prekladanie a hádzanie do nádoby. Dobre poslúžia vkladačky s jedným veľkým tvarom, drevené kocky či krúžky nasúvané na tyčku. Montessori hračky od 1 roka majú byť dostatočne veľké, aby ich dieťa pohodlne zvládlo oboma rukami. Pozor treba dať na drobné časti, ktoré by dieťa mohlo vložiť do úst; preto si pri nákupe overte vhodnosť pre danú vekovú skupinu podľa údajov výrobcu.
Rodič má pri hre sedieť radšej bokom. Ukáže, ako hračka funguje, a potom dieťaťu nechá priestor, aby sa to pokúsilo samo.
Od troch rokov, tvorivosť a samostatnosť
Staršie dieťa už hľadá zmysluplnú činnosť. Montessori hračky od 3 rokov preto smerujú k tvorivosti a každodenným úkonom. Patria sem skladačky s viacerými dielmi, jednoduché stavebnice, hry na prelievanie či zapínanie gombíkov a zipsov.
Takéto veci dieťaťu ukazujú, že vie zvládnuť veci, ktoré robia dospelí. Z hry sa tak stáva tréning samostatnosti a sebavedomie rastie spolu s ním. Rodič môže dieťa zapojiť aj do bežných činností v domácnosti, napríklad do prestierania alebo prenášania drobných vecí.
Regál na hračky a striedanie hračiek v detskej izbe
Aj najlepšia hračka stratí účinok, ak je v izbe ich príliš veľa. Nízky regál na hračky umiestnený v dosahu dieťaťa mu dovolí vybrať si samo a po hre všetko vrátiť na miesto. Dieťa si tak buduje poriadok bez napomínania, lebo vidí, kam každý predmet patrí. Na očiach nechajte len malý výber, zvyčajne niekoľko kusov, ktoré zodpovedajú aktuálnemu veku.
Zvyšok uložte do škatule mimo dosahu. Po niekoľkých týždňoch časť hračiek vymeňte, takže stará hračka pôsobí ako nová a dieťa sa k nej vráti s čerstvým záujmom. Pozorujte pritom, ktoré predmety dieťa obchádza, a tie ako prvé odložte. Cieľom nie je izbu vyprázdniť, ale zachovať prehľad, v ktorom sa dieťa vyzná.
Menej hračiek, viac pozornosti
Dobrý výber sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov. Hračka má byť z prírodných materiálov, mať jeden jasný účel a zodpovedať veku dieťaťa. Pomáha aj malé množstvo vystavených kusov a pravidelná výmena. Rodič vďaka tomu nemusí kupovať stále nové veci a dieťa získa pokoj na hru. Podobne to funguje pri darčekoch od príbuzných, keď sa nové kúsky dajú uložiť do škatule a vystaviť, až keď príde ich čas.
Stačí teda vybrať niekoľko kvalitných vecí a nechať dieťa, nech si samo zvolí, s čím sa bude hrať. Vedú podľa vás k väčšej samostatnosti skôr hračky, ktoré dieťa dostane všetky naraz, alebo tie, ktoré mu rodič pomaly pridáva a strieda?